História školy

Levická židovská náboženská obec mala aj svoju školu. Nachádzala sa v tesnej blízkosti synagógy. Prvá škola vôbec, založená v roku 1853, bola najprv súkromná, neskôr komunitná a právo verejnosti mala až do roku 1854. Prvými učiteľmi boli Kurlander a Neufeld. V roku 1898 mala škola päť tried, navštevovalo ju 179 žiakov. 

Budova starej Židovskej ľudovej školy na Holubyho ulici v Leviciach. Nová budova pola postavená v rokoch 1934-1935. Autorom projektu bol Ing. arch. Jacques Oblatt.

Od roku 1870 učili na židovskej škole Ignác Steiner, neskorší riaditeľ, okrem neho Leopold Reisz, Vojtech Blau a Emanuel Grunberger. V roku 1893 sa spomína predseda levickej židovskej školskej stolice Dr. Jakub Klein. V židovskej ľudovej škole učili E. Grunberger, Adolf Deák, František Bányai a riaditeľ Ignác Steiner. Po Ignácovi Steinerovi prevzal riaditeľský post Adolf Deák, neskôr František Bányai a Karol Lévai. Od roku 1910 učil na ľudovej židovskej škole v Leviciach Ignác Erdos, od roku 1929 bol jej riaditeľom.  V 30. rokoch 20. storočia mala škola tri pedagogické sily, okrem riaditeľa tu pôsobili ešte dvaja učitelia: Anna Mayerová a Armin Muller. 

Pedagógovia židovskej školy. Zľava riaditeľ Ing Erdos, učitelia A. Mayerová a Al. Muller.

V prvej tretine 20. storočia stará prízemná budova židovskej školy už nevyhovovala kapacitným ani hygienickým požiadavká, preto Židovská náboženská obec rozhodla o vybudovaní novej, modernej budovy školy. Stavba novej školy podľa projektu viedenského architekta Jacquesa Oblatta bola budovaná v rokoch 1934-1935 a je charakteristickým dielom funkcionalistickej architektúry z tridsiatych rokov. Dokončili je v roku 1936. V Leviciach nevznikla žiadna vyššia židovská škola. Za predchodkyňu učňovských škôl môžeme považovať nedeľnú opakovaciu školu, existujúcu pri židovskej ľudovej škole v roku 1882. V opakovacej škole učil Emanuel Grunberger a v učňovskej škole, založenej v roku 1885, tiež vyučovali učitelia židovskej ľudovej školy. Prví študenti z levickej židovskej obce začali študovať na miestnom piaristickom gymnáziu už v polovici 19. storočia. V školskom roku 1846/47 tu študovali dvara: Adolf Ehrenfeld a Šalamún Fridman (obaja sú uvedení v súpise z roku 1844). V roku 1875 zo 130 študentov v štyroch ročníkoch školy 45 malo židovský pôvod. Pretože  v meste neexistovala do roku 1923 chlapčenská meštianka, chlapci zo židovských rodín absolvovali aspoŇ 3-4 ročníky gymnázia a až potom sa venovali rodinnému podniku. Nadané židovské deti študovali ďalej na vysokých školách, už na prelome 19. a 20. storočia pôsobilo v Leviciach viacero židovských právnikov a lekárov.  Po vzniku Československej republiky študovali okrem tradičného práva medicíny i technické inžinierske smery: stavebné inžinierstvo, architektúru, zememeračstvo alebo chemické inžinierstvo. Študovali predovšetkým deti z rodín židovskej inteligencie: zo štyroch detí rabína Liebermanna sa najstarí Leo stal právnikom, mladšie deti, Margita, Helena (Lilly) a Ernest, vyštudovali medicínu. Lekármi sa stali všetky tri deti učiteľa ľudovej živoskej školy Františka Bányaia- Alexander, Zoltán a Janka.

Študenti levickej židovskej základnej školy v roku 1939.

Aký smutný je fakt, že Židia si svoju školu užili len niekoľko málo rokov a v tej istej budove sídlilo potom dočasne geto, kde boli zhromažďovaní pred deportáciou…