komunitná multimediálna výstava ODVALENÝ VAL

10.4. – 15.5.2026 v Levickej synagóge
Vernisáž výstavy 10.4.2026 o 17:00 hod.

TAJOMNÝ PRÍBEH VALU Z KULTÚRNEJ KRAJINY NA POMEZÍ HONTU A TEKOVA

„Úžasom naplní to človeka, keď vezme do ruky vykopanú hrudu: jedna strana je sypká, ale vypálená ako tehla, druhá strana premenená na trosku!… Videl som, že stojíme na zvyškoch „spečeného valu“ či „skleného zámku“. Patrne je, že máme tu obranný val. Ani malý čínsky múr…“ Týmito slovami v roku 1901 opisuje významný slovenský polyhistor, botanik i archeológ Andrej Kmeť svoje stretnutie s jednou z najzaujímavejších pamiatok Slovenska. Miesto, ktoré pripomína les plný „hlinených netvorov“ obrastených machom, nie je len hromadou kameňov. Je to gigantické dielo ľudských rúk, ktoré sa v dĺžke desiatok kilometrov tiahne krajinou od Sitna cez Štiavnické vrchy až k brehom Dunaja. Naša výstava tento „slovenský čínsky múr“ odvaľuje z tieňa zabudnutia v dialógu medzi vedou a umením.

Čo je Spečený val?

Záhada v číslach a hline

Pečeničky val (známy aj ako Spečený val, Val obrov či latinsky Fossa giganteum) je unikátny obranný násyp nachádzajúci sa na rozhraní regiónov Hont a Tekov. Dosahuje šírku 12 až 15 metrov a výšku 2,5 až 4 metre. Nejde však o obyčajný suchý múr. Podľa archeologických výskumov bol val pôvodne hlinito-kamenným telesom s drevenou komorovou konštrukciou a vysokými palisádami. Geológovia zistili, že pôda v telese valu je sekundárna – bola tam prinesená človekom, aby vyplnila priestor medzi andezitovými skalami. Tento ohromný logistický výkon dávnych staviteľov dopĺňa ďalšia záhada: spečenie. Na mnohých úsekoch je zemina a kameň pretavený do tvrdej trosky. Čo dokázalo vyvinúť takú teplotu?

Oheň a mýty:

Pekelná pálčivosť Andreja Kmeťa

Už spomínaný bádateľ Andrej Kmeť bol presvedčený o úmyselnom pálení stavby. Veril, že stavitelia val obložili drevom a zapálili, aby ho spevnili. Moderná veda však ponúka aj iné vysvetlenia. Geológovia Dušan Hovorka a Igor Tůnyi (2011) upozorňujú, že na mäknutie andezitu je potrebná teplota 1150 °C, ktorú je v otvorených podmienkach ťažké dosiahnuť. Podľa nich môže ísť o prirodzene zvetrané, vysoko pórovité bloky andezitovej lávy, ktoré kvôli oxidom železa nadobúdajú pestré červené a žlté odtiene. Či už ide o výsledok gigantických požiarov pri útokoch nepriateľov, alebo hru prírodných síl štiavnického stratovulkánu, val si svoje tajomstvo „pomalého bytia“ stráži pod vrstvami machu dodnes.

Kto boli stavitelia?

Od obrov k rímskym légiám

Povesti vravia o obroch a čertoch (odtiaľ názvy ako Pohanský jarok, Čertov jarok, Ördögárok), no historická realita je pravdepodobne ukrytá v pohnutých časoch konca staroveku. Najuznávanejšia teória archeológa Titusa Kolníka, podložená výskumom v Žemberovciach (1976–1977), kladie vznik valu do 4. storočia n. l. V tomto období čelila Rímska ríša narastajúcemu tlaku nomádskych Hunov. Val mal zrejme slúžiť ako súčasť systému limes sarmatiae – obrovskej nárazníkovej zóny, ktorú vybudovali Sarmati a Kvádi s priamou podporou Rimanov na obranu Panónie. Bol to „štít“, ktorý chránil civilizovaný svet pred nájazdmi z východu. Zvyšky tohto systému môžeme dnes vidieť v chotároch obcí ako Pečenice (vrch Vtáčnik/Valhíš), Žemberovce (lokalita Čriepeš) či Súdovce.

Umelecký projekt

Odvalený val

Výstava v levickej synagóge nie je historickým prehľadom, ale živým umeleckým svedectvom o existencii valu. Cieľom bolo prostredníctvom súčasného umenia interpretovať neopozeranú krásu kúta Slovenska, ktorý leží bokom od hlavných centier turistického ruchu.

Tvorivý tím

Samotnej umeleckej tvorbe predchádzalo priblíženie histórie a osobitosti valu v oblasti archívnictva, archeológie, geológie i cestovného ruchu. Pomohli nám odborníci Jarmila Bátovská, Mário Bielich, Ján Jahn a Monika Slížiková. Jedinečnosť projektu podčiarkuje zapojenie miestnej komunity. Výstava je spoločným dielom renomovaných profesionálov/ok i nastupujúcej umeleckej generácie. Tých, ktorých predkovia po stáročia obrábali pôdu v tieni tohto tajomného valu aj tých, ktorí si svoj vzťah k tejto krajine ešte len budujú. Do tvorivého procesu vstúpil aj detský folklórny súbor Pečenčan pod vedením Moniky Števčatovej a keramický ateliér levického MKS pod vedením Slavky Prevendárčíkovej.

Aká je budúcnosť projektu?

Výstava Odvalený val sa po svojej premiére v Leviciach vydá na cestu ako putovná expozícia po Honte i Tekove, aby príbeh „Valu obrov“ rozprávala priamo tam, kde sa zrodil.

Anna Grusková, kurátorka projektu